Nájdete ju v našej Syrovej alebo Kebabovej bagete, Slaninovom sendviči či tortille. Paradajka.
Paradajky sú omnoho zaujímavejšie rastliny, ako sa na prvý pohľad zdá. Pár najbizarnejších informácií, ktoré ste možno ani netušili, vám prinášame v nasledujúcej časti.
Magické meno
Paradajka sa odborne nazýva rajčiak jedlý. Hovorový pojem paradajka pochádza z nemeckého slova paradaiser, ktoré znamená rajčina. Rajčiny pochádzajú z pestrej rastlinnej rodiny a medzi jej príbuzných patrí zemiak, jedovatý ľuľok či mandragora.
Väčšina tejto čeľade je jedovatá, paradajky však nie. Naopak, keď ich španielsky objavitelia prvýkrát videli, mysleli si, že je to mýtické čarovné ovocie, ktoré prináša silu a zdravie. A je to naozaj tak. Tieto chutné plody sú plné dôležitých minerálov, vitamínov či antioxidantov.
Zlatá farba
Talianske meno pre paradajky – pomodoro – zmanemá zlaté jablko. Prečo práve zlaté? Lebo paradajky neboli vždy červené. Červenú farbu získali až dlhoročným šľachtením.
Pôvodné paradajky boli kríkové rastliny s plodmi žltej farby. Takže s trochou fantázie pripomínajú stromčeky so zlatými jablkami.
Dnes okrem žltých či červených paradajok objavíte aj odrody, ktoré sú zelené, pásikavé či čierne.
Krajina pôvodu
Paradajky pôvodne pochádzajú z Južnej a Strednej Ameriky. Tam ich už od 8. storočia pestovali Aztékovia. Samotná rastlina pravdepodobne pochádza z Peru.
Aztékovia dokonca mali pre paradajky vlastné meno, ktoré sa stalo základom anglického a španielskeho tomato. Tým slovom bolo tomatl a znamená bobuľa s pupkom.
Do Európy sa dostala paradajka ako okrasná rastlina. Priniesli ju sem v 16. storočí španielski cestovatelia. Ako potravinu ju však začali využívať až Taliani.
Paradajkový festival
Španieli majú k paradajkám zvláštny vzťah. Radi ich totiž hádžu po sebe. Vo Valencii sa pravidelne koncom augusta koná La Tomatina.
Ide o festival, pri ktorom sa v uliciach mesta zídu ľudia a hádžu po sebe paradajky.
Festival sa konal od roku 1945, aj keď posledné ročníky boli zrušené kvôli pandémii. Priemerne sa na jeden ročník spotrebuje okolo 150 000 paradajok. Také množstvo paradajok minieme aj my, ale našťastie do bagiet.
Najväčšia paradajka
Guinessova kniha eviduje niekoľko rekordov spojených s paradajkami. Napríklad najvyššiu paradajkovú rastlinu vypestovali vo Veľkej Británii v roku 1999 a dosahovala úctyhodných 19,8 metra.
Podobne rekordná rastlina narástla v Japonsku, kde jedna firma v roku 2013 nechala plazivú odrodu paradajok rozrásť sa po ploche 85,5 štvorcových metrov.
No a najväčšiu paradajku našiel na svojich rastlinách Američan Dan Shuterland v lete 2020, pričom jeho plodina vážila takmer 5 kg.
Zdroj: bigpumpkins.com
Rastlina budúcnosti
Paradajky patria medzi malú skupinu rastlín, ktoré v budúcnosti budeme môcť pestovať i vo vesmíre. Vedci práve testujú odrodu, ktorá síce nenarastie veľmi veľká, ale urodí sa na nej mnoho paradajok. Cieľom je, aby sa dala pestovať i v malých priestoroch vesmírnej stanice.
Takisto sa dokázalo, že paradajkové semienka výlety do kozmu prežijú a dokážu po ceste vyklíčiť. Projekt sa volá Tomatosphere a zapojilo sa do neho aj množstvo škôl, v ktorých si žiaci z vesmírnych semienok dopestovali vlastné raslinky.
O možnosti pestovania paradajok vo vesmíre sa momentálne zaoberá aj Elon Musk a jeho SpaceX.
Zdroj: nasa.gov
Ovocie či zelenina?
Paradajku väčšinou poznáme ako zeleninu. V skutočnosti je to však ovocie, takže je v poriadku, keď do nej zahryznete ako do jablka.
Z paradajok konzumujeme len plody, ktoré rastú na kríčkových a popínavých rastlinách. Niektoré odrody dokonca aj drevnatejú. Plody sa radia k bobuľám, pričom všetky zvyšné bobule by sme hľadali v ovocí.
Prečo teda paradajky považujeme za zeleninu? Pričinilo sa o to najmä USA. Koncom 19. storočia bola uvalená veľká daň na ovocie a bežní predajcovia ju obchádzali tým, že paradajku predávali ako zeleninu.
Nakoniec to povolil aj ich najvyšší súd, ktorý vyhlásil, že paradajka je zelenina, pretože ju jeme ako prílohy k mäsu, večeri či v polievkach.
Alebo našich bagetách. Hoci ovocná bageta znie ako zaujímavý nápad, svieže paradajky lahodne doladia chuť a spravia begetu šťavnatejšiu.
Preto nesmú chýbať v Kebab bagete a, samozrejme, vo vegetariánskych či vegánskych špaldových bagetách. Zastavte sa na najbližšej čerpačke a ochutnajte.
