Počuli ste to? Francúzi chcú na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO dostať ich vychýrenú bagetu. Boj však nebude ľahký, pretože o zápis sa usilujú aj ďalšie dva francúzske unikáty.
Pre Francúzov je bageta dôležitou súčasťou takmer každého pokrmu. Veľmi často tvorí najmä základ raňajok. Vtedy ju podávajú s maslom a džemom alebo ju namáčajú do kávy či kakaa a servírujú v malých miskách.
Na desiatu ju zas jedia bežne len tak samotnú a k obedu ju servíruju takmer ku všetkým chodom, snáď okrem sladkých dezertov.
Pre miestnych gurmánov je bageta doslova národným pokladom, a tak nečudo, že sa francúzske ministerstvo kultúry spolu s Konfederáciou francúzskych pekárov rozhodli nedávno požiadať o jej zápis na zoznam nehmotného dedičstva UNESCO.
Boj však bude náročný, pretože Francúzsko má takýchto unikátov viac. Tentoraz bagete konkurujú pozinkované strechy v Paríži a festival vína Biou d'Arbois v regióne Jura. O tom, ktorý originál sa pridá na zoznam UNESCO, zistíme najneskôr koncom budúceho roka.
Pre zaujímavosť – Slovensko má na tomto zozname zapísaný napríklad radvanský jarmok, fujaru, terchovskú muziku, modrotlač či tradičné bábkarstvo.
Vráťme sa však späť k bagete a poďme sa pozrieť na to, v čom spočíva tajomstvo jej originálnej chuti a vzhľadu.
Storočná tradícia
Francúzi vyrábali dlhšie tvary pečiva z pšeničnej múky už v 18. storočí, avšak moderná bageta si získala svoje meno a všeobecnú popularitu až v roku 1920.
Práve zákon z roku 1920 totiž ustanovil, že francúzski pekári nesmú chodiť do práce skôr ako o štvrtej ráno. V dôsledku tohto nariadenia však nestíhali upiecť čerstvý chlieb, ktorý si vyžaduje na prípravu dlhší čas.
Hľadali preto výrobok, ktorý je skladnejší a jednoduchší. Riešenie našli v baguette, čo po francúzsky znamená prút alebo paličku. Bageta sa pekárom osvedčila a minulý rok oslávila už sto rokov.
Ako má bageta podľa Francúzov vyzerať?
Bežná bageta by mala byť približne päť centimetrov široká a na dĺžku by mala mať medzi štyridsiatimi centimetrami až jedným metrom.
Zároveň platí, že pravá francúzska bageta sa smie pripravovať len zo štyroch ingrediencií – pšeničnej múky, vody, droždia a soli. Okrem toho sa nesmú do nej pridávať konzervanty a hotový výrobok sa nemôže zamraziť.
Na povrchu by mala byť ozdobená zárezmi, ktoré pekár urobí ešte pred samotným pečením. Tie po upečení nadobudnú tvar oka a mali by mať smotanovú farbu.
Pravú bagetu však rozpoznáte nielen podľa vzhľadu, ale aj podľa zvuku. Ako je to možné? Postup je jednoduchý. Priložte si k nej ucho, stlačte a mali by ste počuť krásny chrumkavý zvuk.
Tie najlepšie z najlepších
Ak niekedy vyrazíte na potulky krajinou galského kohúta a náhodou narazíte na pekáreň s ocenením Grand Prix de la Baguette, určite sa tu zastavte a ochutnajte ich výrobky.
Grand Prix de la Baguette je totiž súťaž o najlepšiu bagetu, ktorá sa každoročne koná takmer v každom francúzskom meste.
Napríklad v Paríži výhercovia tejto prestížnej súťaže dostanú okrem finančnej podpory aj ročnú zmluvu, ktorá najlepšieho pekára oprávňuje dodávať bagety prezidentovi do Elyzejského paláca.
Na Slovensku je najpopulárnejšia debrecínka
Francúzi si skrátka bagetu zamilovali, o čom svedčí fakt, že každý rok upečú až desať miliárd kusov. Chuť tohto výnimočného pečiva je zjavne nákazlivá. Dnes totiž patrí medzi najobľúbenejšie druhy pečiva po celom svete.
Pečivo tvarované do „dlhého prútu” sa teší veľkej popularite aj v našich končinách. Dôkazom toho je skutočnosť, že za bránami našej fabriky denne vyprodukujeme približne 60-tisíc balených bagiet. Medzi nimi aj najobľúbenejšiu bagetu Slovákov – našu Grotto Exclusive debrecínsku so syrom.
Ak práve nemáte po ruke francúzskeho pekára, určite ochutnajte tento slovenský variant s nedávno vylepšenou receptúrou. Už prvé sústo vám prinesie pôžitok z plnej chuti, tým sme si istí.
